Dejiny vytesané do kameňa 5
Dejiny vytesané do kameňa

Pri našich potulkách po Slovensku v sérii článkov Dejiny vytesané do kameňa sme sa pozreli už na rôzne miesta. Považie, Bratislavský kraj, Záhorie. Videli sme odkazy od rôznych kultúr z rôznych historický období, od pravekých megalitov, cez vikingské runy až po rímske nápisy. Dnes sa ale pozrieme do regiónu Horehronia, do slávnych Kremnický vrchov a na ich záhadu, ktorú sa snažia ľudia rozlúštiť viac ako 150 rokov. Je predmetom sporov medzi historikmi aj amatérmi, no práve to jej pridáva na atraktivite. Dnes si povieme o staroslovanských nápisoch na vrchole Velestúru.

Velestúr je piaty najvyšší vrch na hlavnom hrebeni pohoria Kremnických vrchov. Svojou polohou je pomyselnou spojkou medzi Banskou Bystricou a Kremnicou. Je populárny medzi turistami vďaka vynikajúcemu terénu a nádherným výhľadom, no najmä vďaka jeho záhade. Alebo skôr sporu? Čím je nápis na Velestúre odlišný od iných nápisov na Slovensku? Prečo je záhadou a predmetom mnohých sporných otázok?

Pôvod znakov vyrytých do skaly sa totiž nikdy nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. Najviac teórií hovorí, že ide o slovanské runy pochádzajúce z obdobia, kedy nemáme žiadnu zmienku o prítomnosti a živote Slovanov na tomto území. Ak by sa potvrdila jeho pravosť, posunul by dejiny Slovanov takmer o 4 storočia do minulosti a tak by sa stal najstarším písomným dokladom o živote Slovanov u nás. To by zároveň vyvolalo pochybnosti o tom, či Cyril a Metod naozaj priniesli prvé písmo na naše územie, alebo len druhé.

Dejiny vytesané do kameňa

Prvá zmienka pre širokú verejnosť o Velestúrskom nápise pochádza z roku 1868. Pavel Križko, archivár mesta Kremnica, uverejnil svoj objav v Letopise Matice slovenskej, ročník V., zväzok I. Objav nielen popísal ale nápis aj dešifroval. Svoje rozprávanie začína tým, že sa dopočul o záhadných čiarach v skale niekde v Kremnických vrchoch a vybral sa ich v roku 1860 hľadať. Keď už svoje hľadanie chcel vzdať, stretol sedliaka, ktorý mu povedal príbeh o nápise. Križko túto legendu zapísal aj v Letopisoch:

„Kým som bol ešte chlapcom, rozprával mi môj starý otec, že voľakedy v týchto horách riastol jeden strom a na tom strome bolo jedno zlaté jablko, ktoré strážil vojak s mečom. Tu však priletel raz stade, kde to slniečko zapadá, jeden šiarkan s deviatimi hlavami a chcel to jablko sožrať, ale vojak mu to nechcel dovoliť. I strhnul sa medzi tým vojakom a tým šiarkanom boj, ktorý trval za celých deväť dní a deväť nocí. Potom premohol vojak šiarkana a zabil ho. Tu vytrhlo sa z mrtvého šiarkana dakoľko pier a letelo v tie strany, kde klonieva sa zlaté slniečko za hory. Keď vojak videl, že je zlaté jablko ochránené, vzal svoj meč a vykresal ním tie čiary, čo ste ich dnes hľadali. Môj starý otec mi síce hovorieval, že má byť to písmo na týchto horách, ale kdeže ho nájdete, hriešny človeče, keď bola tá skala machom zarastená. Iba keď pred dakoľkými rokmi na týchto vrchách horu rúbali, oddrapila jedna jedľa, keď padala, ten mach z tej skaly a od tých čias viem, kde to písmo leží. Nechoďte tam, lebo ešte raz vám vravím, že je to čarodejnícke písmo, bo tam – vraj – z tého šiarkana veľa jedu vytieklo.“

Vďaka tomu mal už lepšiu predstavu kde nápis hľadať a aj ho v roku 1861 našiel. Našiel menší akoby hrobový kameň s nápisom, ktorého kresbu môžete vidieť na obrázku nižšie:

Dejiny vytesané do kameňa

Neskôr v roku 1865 sa pri svojich cestách do Banskej Bystrice stretol s iným sedliakom. Porozprával mu príbeh o nápise a aj ako nápis objavil. Sedliak mu však povedal, že vie o ďalších nápisoch a vie aj kde ich hľadať. Ukázalo sa, že mal pravdu a Križko na vrchole vrchu Velestúr objavil ďalší nápis.

„Tu vidiac v jednej pukline chlp suchej trávy a chtiac si k sohriatiu skrehlých rúk oheň rozložiť, vystúpil som na jeden výklenok tejže skaly a lapil sa ľavou rukou na protivnej stene narasteného machu, abych pravou mohol dostať túže suchú trávu. Avšak mach ten, ktorého som sa držal, zostal mi v ruke a na skale kde bol prú prirastený, objavili sa mi niektoré kreslené čiary. Zbadav tieto, odstránil som hneď všetek mach z celej tej skalnej steny i odkryl som k nemalému svôjmu prekvapeniu vykreslený nápis.“

Na ďaľších stranách sa Križko venuje podrobnému vysvetleniu dešifrovania rún. Čerpal z viacerých zdrojov a konzultoval ho s inými vedcami. Po dlhej analýze sa dopracoval k nasledujúcemu výsledku:

Riadok 1: prěchachsilianotmoranezru
Riadok 2: michkremenitjuteturvivsiagra
Riadok 3: daiběgodepoturudvěstěte
Riadok 4: osmdst

Po rozdelení na jednotlivé slová a vety bolo znenie nasledovné:

Riadok 1: prěchach silian ot morane, zru-
Riadok 2: mich kremenitju te turv i vsia gra-
Riadok 3: da; i bě gode po turu dvě stě te
Riadok 4: osmdst

V poslednom kroku rozobral význam jednotlivých dešifrovaných slov a preložil celý nápis do znenia, ktorému porozumie moderný človek.

„Prišiel Silian od severu, sboril Kremnicu a Turovo i všetky hrady; i bolo rokov po Turovi 280.“

Križko si bol istý, že ide o nález, ktorý zmení dejiny a jeho záverom bolo, že ide so slovanské runy dokazujúce, že Slovania dávno pred príchodom vierozvestcov Cyrila a Metoda poznali písmo.

“Jako z posavádneho pojednania vidno, je i velestúrsky i zlomkový nápis nápisom slovanským.
Tu však povstáva otázka, či znali Slovania už pred sv. Kyrillom písmo? Mnohí neprajníci Slovanstva, obzvlášte medzi Nemcami a Maďarmi, zvykli zásadne upierať slovanským národom vzdelanosť, ba ešte len i vlohy a súcosť k nadobudnutiu-si vzdelanosti a následkom toho i písmo. Na dokázanie tohto svojeho tvrdenia nemajú ovšem žiadnych dôvodov okrem svojej bezmedznej zášti a nenávisti a pritom temer úplnej nevedomosti o slovanských pomeroch a dejinách.”

Bohužiaľ mnohí bádatelia, vedci a historici Križkov objav zavrhli a dlhé roky bol považovaný za podvrh. Svoje tvrdenia podopierajú tým, že 19. storočie bolo poznačené bojom o akési sebaurčenie rôznych národov a mnoho ľudí sa uchýlilo k falšovaniu, len aby dokázali, že Slovania tu boli najdlhšie a sú „starý národ“.

Otázka Velestúrskeho nápisu sa však opätovne otvorila potom čo v roku 2017 bol objavený hrobový kameň, ktorý spomína Križko ako prvý vo svojich zápisoch. Kameň je dočasne umiestnený v Múzeu mincí a medailí v Kremnici. Mal by ponúknuť dôkazy, ktoré buď pravosť a datovanie Velestúrskeho nápisu potvrdia alebo definitívne vyvrátia.

Velestúr

Zatiaľ Velestúr ostáva záhadou. Mnohí obyvatelia z jeho okolia ho považujú za magické miesto, kde sa schádzali čarodejnice, žili draky a po nociach sa túlali iné bájne bytosti.

Zdrojwww.tajnedejiny.sgo.sk | slovander.sk

ZÁKAZNÍCI PREZERAJÚ

Článok môžete zdielať, načítať cez QR kód, poslať mailom, cez SMS alebo vytlačiť:

QR Code

Nákupný košík0
Žiadne produkty v košíku!
Pokračovať v nákupe