Pochovaný hlboko pod kopcom v strednej Číne, obklopený podzemnou priekopou jedovatej ortuti, leží hrobka čínskeho cisára, ktorého pokoj nenaurišl nik viac ako dve tisícročia.
Hrobka ukrýva tajomstvá prvého čínskeho cisára Qin Shi Huanga, ktorý zomrel 10. septembra 210 pr.n.l. po dobytí šiestich bojujúcich štátov, aby vytvoril prvý zjednotený národ Číny. Odpovede na množstvo historických záhad môžu byť pochované vo vnútri tejto hrobky, ale to, či moderní ľudia niekedy uvidia toto mauzóleum, závisí nielen od čínskej vlády, ale aj od vedy.
„Veľký kopec, kde je pochovaný cisár – tam nikto nikdy nebol,“ povedala archeologička Kristin Romeyová, kurátorka výstavy Terracotta Warrior na newyorskom Discovery Times Square. “Čiastočne je to z úcty k starším, ale tiež si uvedomujeme, že nikto na svete momentálne nemá technológiu na to, aby tam mohol správne vojsť a nerušene vyniesť poklady von.”
Kto bol prvý čínsky cisár?
Qin Shi Huang sa narodil v roku 259 p.n.l. ako prvý syn kráľa Qin, jedného zo šiestich nezávislých kráľovstiev v modernej Číne. Tieto kráľovstvá medzi sebou bojovali už viac ako 200 rokov, ale kombináciou vojenskej sily, stratégie a prírodných katastrof ich všetky dobyl Qin Shi Huang a vyhlásil sa nielen za kráľa, ale aj za cisára – prvého v Číne.
Učenci stále diskutujú o podrobnostiach, ako sa to stalo, a aké jedinečné taktiky umožnili cisárovi Qin dosiahnuť to, čo sa predtým nikomu nepodarilo.
Keď zomrel, Qin Shi Huang bol pochovaný v najhonosnejšom hrobovom komplexe, aký bol kedy v Číne vybudovaný, v rozľahlej zbierke podzemných jaskýň veľkosti mesta, ktorá obsahovala všetko, čo by cisár potreboval pre posmrtný život. Starovekí Číňania spolu s mnohými kultúrami vrátane starovekých Egypťanov verili, že predmety a dokonca aj ľudia pochovaní s človekom môžu byť s ním zobratí do posmrtného života.
Ale namiesto toho, aby s ním pochovali jeho armády, konkubíny, správcov a služobníctvo, cisár Qin prišiel s alternatívou: hlinenými reprodukciami.
Šokujúci objav
V roku 1974 skupina farmárov kopajúcich studne neďaleko čínskeho mesta Xi’an narazila na jeden z najšokujúcejších archeologických objavov všetkých čias. Ukázalo sa, že terakotové telo v životnej veľkosti, ktoré vykopali zo zeme, je len jedným z tisícov vojakov armády, z ktorých každý je úplne jedinečný, s individuálnym oblečením, vlasmi a črtami a mimikou tváre.
Takmer štyri desaťročia tu archeológovia skúmali. Doteraz odkryli asi 2000 hlinených vojakov, no odborníci odhadujú, že celkovo je ich viac ako 8000.
“Budú tam kopať stáročia,” predpovedala Romeyová.
Vedci sa však ešte musia dotknúť centrálnej hrobky, v ktorej sa nachádza palác s telom Qin Shi Huanga.
“Je naozaj múdre, čo robí čínska vláda,” povedala Romeyová pre LiveScience. “Keď sme vošli do hrobky egyptského kráľa Tuta, premýšľajte o všetkých informáciách, ktoré sme stratili len na základe výkopových techník z tridsiatych rokov 20. storočia. Je toho toľko navyše, čo sme sa mohli naučiť, ale techniky vtedy neboli také, aké máme teraz. Aj keď si môžeme myslieť, že práve teraz máme skvelé techniky archeologického vykopávania, kto vie, o storočie neskôr, ak otvoríme túto hrobku, čo povedia?”
Otvoriť hrobku, či nie?
Rozhodnutie, či preskúmať hrobku v dohľadnej dobe alebo niekedy v budúcnosti, je na vláde Číny. Toto rozhodnutie bude pravdepodobne ovplyvnené tempom technologického pokroku.
“V archeologickej ochrane sa každý rok objaví významný nový vývoj,” uvádza Romeyová. “Keď sme v 70-tych rokoch začali s výkopmi terakotových vojakov, v momente, keď boli vystavení vzduchu a slnečnému žiareniu, pigment sa jednoducho odlupoval. Teraz prišli na novú techniku, kde môžu skutočne konzervovať farbu pri výkopoch. “
Možno, ak veda dostatočne pokročí, tento výkop nespôsobí vážne poškodenie pohrebiska a hrobka bude konečne otvorená.
“Neprekvapilo by ma, keby sme tam v určitom okamihu zaviedli nejaký druh robotického vizuálneho prieskumu,” povedala Romeyová.
No napriek ich túžbe chrániť poklady staroveku, archeológovia sa nevedia dočkať, aby zistili, čo je vo vnútri centrálnej hrobky Qin Shi Huang.
Rieky ortuti
Staroveké spisy hovoria, že cisár vytvoril celé podzemné kráľovstvo a palác, doplnený stropom napodobňujúcim nočnú oblohu, s perlami ako hviezdami. Jamy plné terakotových konkubín neboli nikdy objavené, hoci odborníci predpokladajú, že niekde v komplexe existujú.
A tiež sa predpokladá, že hrobka Qin Shi Huang je obklopená riekami tekutej ortuti, o ktorej starí Číňania verili, že by mohla poskytnúť nesmrteľnosť.
“Je to trochu ironické,” povedala Romeyová. “Pravdepodobne takto zomrel, požitím ortuti. Bral všetky tie ortuťové pilulky, pretože chcel žiť večne a zabilo ho to vo veku 39 rokov.”
Táto ortuťová priekopa tiež predstavuje ďalší dôvod, prečo sa archeológom zatiaľ zdráha preskúmať hrobku – podľa vzoriek pôdy okolo hrobky by to bolo pravdepodobne veľmi nebezpečné, čo naznačuje extrémne vysokú úroveň kontaminácie ortuťou.
Vedci a historici musia nakoniec vždy zvážiť svoju túžbu dozvedieť sa viac so škodami, ktoré by takéto vyšetrovanie spôsobilo.
Vedci však teraz prišli s myšlienkou použiť určité neinvazívne techniky na nahliadnutie do hrobky. Jednou myšlienkou je využiť mióny, subatomárny produkt kozmických lúčov, ktoré sa zrážajú s atómami v zemskej atmosfére, ktoré dokážu nahliadnuť cez štruktúry ako pokročilý röntgen. Zdá sa však, že väčšina z týchto návrhov sa rozbieha len veľmi pomaly.
Rozlomenie hrobky by mohlo priniesť oveľa bezprostrednejšie a smrteľnejšie nebezpečenstvá. V správe, ktorú napísal staroveký čínsky historik Sima Qian asi 100 rokov po smrti Qin Shi Huanga, vysvetľuje, že hrobka je napojená na nástražné pasce, ktoré boli navrhnuté tak, aby zabili každého narušiteľa.
„Boli postavené paláce a scénické veže pre sto úradníkov a hrobka bola plná vzácnych artefaktov a nádherných pokladov. Remeselníci dostali príkaz vyrábať kuše a šípy pripravené na streľbu na každého, kto vstúpi do hrobky. Ortuť sa použila na simuláciu stoviek riek – Jang-c’-ťiang, Žltá rieka a Veľké more, a nastavila sa na mechanický tok,“ píše sa v nej.
Aj keď 2000 rokov staré zbrane zlyhajú, tento záznam naznačuje, že množstvo jedovatej tekutej ortute by mohlo zaplaviť tých, ktorí sa do hrobky dostanú. Môže to znieť ako prázdna hrozba, ale vedecké štúdie skúmali koncentrácie ortuti v okolí hrobky a našli výrazne vyššie úrovne, než by sa na tomto mieste typicky očakávalo.
“Archeológia je v konečnom dôsledku deštruktívna veda,” povedal Romey. “Musíte zničiť veci, aby ste sa o nich a ich pôvode niečo dozvedeli.”
